BULLMASTIFF

CANISTERAPEUT

CANISTERAPIA

01, VYMEDZENIE POJMU ANIMOTERAPIA

Výraz animoterapia vznikol spojením dvoch slov, z latinského anima= duša a gréckeho therapeia= liečba, liečenie. Svetová zdravotnícka organizácia definuje animoterapiu ako spôsob terapie, ktorý využíva pozitívne pôsobenie zvieraťa na emocionálne zdravie človeka. Zvieratá pôsobia na človeka cielene, formou vytvárania kontaktu, pomoci a spolupráce. Nejde teda o liečbu v pravom slova zmysle.
Vedci presne nevedia, akým spôsobom kontakt so zvieraťom ovplivňuje ľudský organizmus, ale domnievajú sa, že citový vzťah k zvieraťu pomáha uvoľňovať interferón, proteín, ktorý posilňuje imunitný systém.
Liečivé pôsobenie zvieraťa do značnej miery súvisí s empatiou, nepodmieneným rešpektom a láskou, ktorú sú zvieratá schopné prejaviť. Uspokojenie týchto potrieb, v kombinácii s dotykom živej bytosti, pomáha uviesť ľudí do správneho duševného stavu.
Už len samotné pozorovanie zvieraťa pomáha ľuďom sústrediť sa aj na niečo iné, ako len na vlastnú chorobu. Odborníci uvádzajú, že ak sa zdravotný stav človeka zhorší, môže prítomnosť zvieraťa odhaliť v človeku to najlepšie i v tých najobtiažnejších situáciách.
Zvieratá, ktoré vykonávajú prácu terapeutov spadajú do dvoch hlavných kategórií:
1, Asistenčné zvieratá - sú individuálne vycvičené na vykonávanie príkazov, alebo na prácu pre nejakú osobu so špecifickým problémom. Ide napríklad o vodiacich psov.
2, Terapeutické zvieratá - sú integrálnou súčasťou liečebného programu pre jednotlivca, alebo skupinu jednotlivcov. Tieto zvieratá poskytujú citovú podporu, motiváciu a pocit bezpečia.

Animoterapia v zahraničí, najmä v USA, tvorí rovnocennú súčasť psychpoterapie. Nemocnice v USA využívajú v rámci liečebných programov okrem psov a mačiek najmä ošípané, kravy, kone, sliepky. Na Slovensku sa z hlavných oblastí animoterapie využíva najmä hipoterapia /liečivé pôsobenie koní/, a canisterapia /liečivé pôsobenie psov/ .


02, OBLASTI ANIMOTERAPIE

02, 1 CANISTERAPIA - vymedzenie pojmu

Nezáleží na tom, kde sme,
tieň, ktorý za nami beží,
je určite štvornohý.

Clarissa Pinkola Estes

Výraz "canisterapia" vznikol spojením dvoch slov - latinského "canis!= pes a gréckeho "therapeia"= liečba, liečenie. Podľa definície Svetovej zdravotníckej organizácie /WHO/ je canisterapia novou formou terapie, pri ktorej sa využíva pozitívne pôsobenie psa na zdravie človeka. Uplatňuje sa hlavne ako pomocná spychoterapeutická metóda v situáciách, kde iné metódy nemožno použiť, alebo nie sú účinné. Canisterapia kladie dôraz predovšetkým na riešenie problémov psychologických, citových a sociálne - integračných, zahruňuje zložku motivácie k rehabilitácii a povzbudenie imunity prostredníctvom psychiky.


02, 2 Metódy canisterapie

V liečebnej pedagogike neexistujú nijaké zaručené účinné postupy pri konkrétnych poruchách, ale známe metódy sa vždy dajú uplatniť, aj keď celkom špecifickým spôsobom.Podmienkou dosiahnutia úspechu v starostlivosti o klienta je azda v každej príbuznej profesii dobrá tímová spolupráca. Všetci tí, ktorí prichádzajú s klientom do denného kontaktu, by mali zastávať podobné východné postoje. Najvýznamnejším členom tímu v canisterapii je pes. Do intervencie vstupuje bez predsudkov a v mnohých prípadoch je jeho mimorečová komunikácia nesmiernym prínosom pre klienta, ale aj pre samotného terapeuta, ktorý ho vedie.

Metódy canisterapie sa rozdeľuje do dvoch hlavných skupín:
1. Aktivity asistenčných psov
2. Terapeutické asistujúce psy
Návštevné programy sa realizujú s dôsledne vybranými, povahove otestovanými a zdravými zvieratami /psami/. Odohrávajú sa vždy v rovnakom čase, na rovnakom mieste, obvykle jedenkrát za týždeň, po jednu hodinu. Návštevná liečba prostredníctvom psa je súčasťou cieleného programu, ktorý je zameraný na zníženie úmrtnosti a rýchlejšie uzdravenie pacientov. U navštevovaných pacientov sa prostredníctvom hladenia zvieraťa aktivujú všetky vnútorné, hormonálne i fyziologické relaxy a aj keď je to neuveriteľné, podstatne sa urýchľuje rekonvalescencia pacientov a klesá ich úmrtnosť.

02,3 Využívanie canisterapie

Aj keď sa pojem canisterapia voľne prekladá ako liečenie prostredníctvom psov, nie vždy pôsobí ako pomocná psychoterapeutická metóda. Vo viacerých zásahoch úspešnej pomoci človeku, sa častejšie stretávame s označením canisterapie, ako formy spolupráce, asistenčnej služby, výchovy, alebo činnosti zameranej na zlepšenie kvality života človeka.

Hlavné oblasti využitia canisterapie:

01, V psychiatrii a psychológii
02, U telesne a zmyslovo postihnutých
03, U jednotlivcov s autizmom
04, U týraných a zneužívaných detí
05, U pacientov s epilepsiou
06, U mentálne postihnutých osôb
07, U detí hospitalizovaných v nemocnici
08, U seniorov
09, V náhradnej rodinnej starostlivosti
10, U pacientov s onkologickým ochorením

Využitie canisterapie v psychiatrii a psychoterapii

Psychoterapia je cieľavedomé pôsobenie na duševné procesy, funkcie a stavy, na osobnosť, na poruchy a činitele, ktoré ich podmieňujú, a to prostredníctvom psychologických prostriedkov. Psy dokážu pomôcť svojmu pánovi pri zvýšení sebavedomia a pocitu spokojnosti, pretože mu neodporujú, prejavujú súcit a bezvýhradne pozitívnu náklonnosť.
Pes môže byť významným prostriedkom pri nadväzovaní terapeutického vzťahu, čo môže viesť k zmenám nežiadúcehi prežívania a správania. Jedným z najpodstatnejších znakov upokojujúceho a liečivého pôsobenia psov je reakcia na ľudské potreby.

Skúsenosť Jakaly Johnsonovej z Tenesse:

" Moja fenka vždy pozná, kedy potrebujem útechu. Keď som si išla ľahnúť do postele po nesmierne vyčerpávajúcom dni, s hlavou plnou starostí, Kitty za mnou vyskočila, prebehla mi po prsiach, zakňučala a nežne mi položila labku na tvár. Pripadalo mi to, ako keby chcela povedať: "To je v pohode, mám ťa veľmi rada." Potom sa skrútila do klbka a ležala mi pod bradou. Toto bol najlepší liek na moju bolesť."

Úspech terapie pomocou psov je podporený faktorom, že pacienti prijímajú lásku psa omnoho ľahšie, ako náklonnosť ľudí. Podľa štúdií Dr. Barkera je canisterapia aj cestou, ako uviesť pacienta do reality, posilniť jeho sebaocenenie a istotu, ale zároveň mu umožniť uvedomiť si určité limity vlastného správania a vzájomného pôsobenia akcie a reakcie vo vzťahu.

V oblasti psychiatrie sa canisterapia využíva najmä pri:
-postraumatických stresových poruchách
-obsadantnom a kompulzívnom správaní
-depresiách

a,postraumatické stresové poruchy

-ide o niečo, čo nastáva až po traumatickej udalosti. Medzi hlavné príznaky poruchy uvedená autorka zaraďuje najmä úzkostne - depresívne reakcie, tras končatín, bolesti chrbtice, brucha, poruchy spánku, bolesti hlavy a pod. - všetko bez organického podkladu. V takýchto situáciách sa človek často stretáva s rôznymi formami odmietania zo strany príbuzných a priateľov. Takýto stav vníma človek so zvýšenou citlivosťou a nechce niekoho obťažovať. Podľa špecialistov môže byť pes v krytických situáciách významným pomocníkom: vycíti náladu pána, načúva mu, dotyk s jeho srsťou človeka upokojí, nevyvoláva napätie a jeho schopnosť vcítenia je priam absolútna. Pes, zvlášť väčšieho vzrastu s huňatou srsťou poskytoval postihnutému akýsi azyl. Ľudia ho mohli objať, ukryť si tvár do srsti a upokojiť sa. V takýchto situáciách vôbec neprekáža, že ide o "nemú tvár". Možno je to skôr lepšie, pretože slová tu nepomáhajú, dobré rady nie sú vnímané a pokiáľ áno, skôr v danom okamihu popudzujú, ako pomáhajú. Upokojujúce navodenie pocitu bezpečia, tak veľmi potrebné, pomáha nastoliť aj pokojný dych psa.

b,obsedantné a kompulzívne správanie

-ide o opakujúce sa vtieravé myšlienky, či predstavy, ktoré sa vnucujú do vedomia. Tieto myšlienky sa môžu objaviť aj v sfére citovej, bez vyhradenej a celkom konkrétnej obavy vo forme úzkosti, pocitu nereálnosti a neistoty. Kontakt so psom obvykle znižuje, dokonca niekedy celkom odstráňuje, pocit nereálnosti a stáva sa jednou z "kotiev" osobnosti človeka v realite.


c, depresie

-ide o súbor intezívnych psychických, psychomotorických a somatických symptómov, najmä o smutnú náladu, neschopnosť tešiť sa, vyčerpanosť, znížený záujem o všetky aktivity, neschopnosť rozhodovať sa, pocit strachu, uvažovanie o samovražde, pocity odcudzenia a podobne. Napriek tomu, že existujú odlišnosti v prejavoch depresie u mužov a žien, obe pohlavia sú aj vo fáze relatívnej výraznej depresie schopné reagovať na psa a zabezpečiť mu základnú starostlivosť, vrátane venčenia. Nie je vôbec vzácne, že vychádzka so psom je jediným kontaktom človeka so svetom mimo vlastný byt.,

Waldsmitová opisuje príbeh ženy s depresiou a fenky Slnečná žiara:

"Mala som niečo cez dvadsať rokov a liečila som sa z depresie po pokuse o samovraždu. Dva roky som podstupovala šokovú terapiu a brala som veľa liekov. Okrem návštevy terapeuta som nevychádzala z domu. Mojou jedininou spoločníčkou bola biela fenka pudla s nesmierne milujúcou dušou. Bola jedinou živou bytosťou, ktorá si našla ku mne cestu. Tíško sedela v mojom lone a ja som ju držala, objímala, mrmlala a šepkala som jej a plakala som do jej kožúška. V noci, keď sa zdalo, že takmer celý svet okrem mňa spí, ona ma strážila a chránila pred všetkým, čo by ma mohla ohroziť. Teraz mám štyridsať rokov a Slnečná žiara už dávno umrela. Možno ma "vyliečila" , ale zachránila ma tým, že mi ukázala, ako nájsť v sebe silu, aby som sa mohla uzdraviť sama."


Význam psa pre pacienta s epilepsiou

Epilepsia - termín, označujúci opakované straty vedomia, zapríčinené abnormálnou elekrickou aktivitou mozgu. Najmenšou formou epileptického záchvatu je podľa autora len krátky výpadok pamäti - chvíľkové bezvedomie, často sprevádzané len chvením viečok. Pri najsilnejšom type záchvatu postihnutému stuhne svalstvo, dostavia sa kŕče, postihnutý ťažko dýcha a niekedy dochádza aj k inkontinencii. Myšlienka na psa, ktorý môže byť trénovaný pre niekoho, kto má epilepsiu, aby ho včas varoval pred záchvatom, môže znieť neskutočne, ale realita je osvedčená. Psy nás môžu varovať pred nebezpečím buď vyslaním signálu, alebo zreteľnými prejavmi strachu a obáv.

Ako uvádza spoločnosť Delta Society, o tejto schopnosti psa existuje niekoľko teórií:
1,Podľa jednej teórie, pes vďaka vynikajúcemu čuchu reaguje na zmeny pachu potu človeka na začiatku záchvatu, kedy ľudské vedomie ešte nie je zasiahnuté, ale záchvat sa už rozbieha v podvedomí a ovplivňuje autonómny vegetatívny systém.
2,druhá teória vychádza z výborného pozorovacieho talentu psa, ktorý postrehne dobré zmeny správania svojho pána, signalizujúce predzvesť záchvatu.
3,Podľa tretej teórie psy vnímajú zmeny elektromegnetického poľa človeka. Vzhľadom k tomu, že pes má oveľa citlivejší sluch a čuch, a dokáže vnímať mnoho najrôznejších signálov, ktoré ľudským zmyslom unikajú, je schopný vnímať aj elektromagnetické vlnenie.

V Spojených štátoch existuje približne dvadsať výcvikových stredísk, kde pracujú so psami určenými pre pacientov, ktorí trpia rozličnými záchvatmi. Schopnosť spoznať blížiaci sa záchvat sa psom nedá vštiepiť ani šľachtením, ani výcvikom. Nedá sa určiť, či je ten ktorý pes ten pravý. Je možné len vytypovať psa, ktorý má predpoklady. Cvičiteľia hľadajú psov s vysoko vyvinutým čuchom, sluchom a ešte jednou vzácnou danosťou - so schopnosťou vcítiť sa do duševného rozpoloženia človeka.

Spôsoby, ktorými môže pes varovať človeka pred nebezpečím záchvatu sú rôzne:
-prudký štekot
-oblizovanie a kňučanie
-obiehanie okolo pacienta
-rozpínanie labiek
-skákanie a dobývanie sa do miestnosti
-nervozita, strach, strkanie do boku pacienta
-uprený pohľad do tváre pacienta
-náhle strnutie za ruku pacienta a pod.


Pacienti s epilepsiou sa stretávajú s mnohými obmedzeniami z dôvodu strachu pred možným záchvatom. Dôsledkom takýchto obmedzení môže byť stres, až chorobný strach vykonávať akúkoľvek činnosť bez doprovodu inej osoby. Nie je vylúčené, že úzkosť môže narušiť harmóniu v mozgovej činnosti do takej miery, že počet záchvatov stúoa. Psi, ktorí poznajú, keď sa blíži záchvat, môžu život epileptikov od základu zmeniťa zlepšiť. Predpokladom účinnej pomoci psíkov je samozrejme pevne vybudovaný, dlhodobý vzťah s ich majiteľmi.


Niektoré príkladáy schopnosti psa predvídať záchvatový stav


"Donne Jacobsovej, z amerického štátu Missouri sa v roku 1944 vo veku štyridsať rokob celkom zmenil život. Pri vykladaní nákupu z auta utrpela kolaps a ostala ležať na zemi, s ochrntou ľavou stranou tela. V nasledujúcich mesiacoch mala denne aj niekoľko záchvatov, s neovládateľnou triaškov a niekedy upadla do bezvedomia. Manžel jej chcel pomôcť a tak jej zadovážil šteňa - kríženca rotvajlera a nemeckého ovčiaka. Jedného dňa sa pes začal správať veľmi zvláštne. Keď Donna pracovala v záhrade, občas strčil do nej zo zadu, do kolien tak silno, že ju takmer zvalil. Niekedy ju zasa bez bez varovania chňapol za ruku a strhol ju na zem. Donna mala pocit, že čím viac na ňho kričí, tým viac ho to baví. Nakoniec zobrala psíka k veteránovi a na jeho odporúčanie si začala všímať, čo presne robí. Čoskoro si uvedomila, že zakaždým, keď do nej začal dobiedzať, prišiel v priebehu niekoľkých minút záchvat."

"Christine Murrayovej z Leesburgu vo Virginii sa dvakrát až trikrát do týždňa stáva nasledujúca vec: fenka Annie, kríženec pitbula a bígla, jej vyskočí na kolená a zúrivo jej oblizuje tvár. Christine okamžite skončí so všetkou činnosťou, ľahne si a za pár minút ju postihne epileptický záchvat."

"Emily Rymseyová z Racinu v štáte Wisconsin, majiteľka kríženca labradora a vlčiaka začala v roku 1997 pracovať ako marketingová riaditeľka počítačovej firmy. Pri obchodných rokovaniach sedí jej pod stolom. Keď ju zatiahne za ruku, Emily sa ospravedlní, zatvorí vo svojej kancelárii, na dvere zavesí nápis " nerušiť" a počká, kým záchvat neprejde."

Význam psa pre ľudí s telesným postihnutím

Z psychologického hľdiska jre telesné postihnutie náročnou životnou situáciou. Kladie zvýšený náro najmä na adaptáciu človeka, na jeho vôľové vlastnosti, emocionálne prežívanie a pod. postihnutý človek veľmi intenzívne vníma samého seba a chorobu, čoho dôsledkom býva často sklon uzatvárať sa do seba a neschopnosť komunikácie s inými ľuďmi.
Mnohý ľudia v ťažkej životnej situácii komunikujú so svojími zvieratami. Za normálnych okolností, najmä pes významne prispieva k celkovej rehabilitácii telesne postihnutého človeka. Ako uvádza autorka, pes pôsobí ako určitý "sociálny katalyzátor " pri prelamovaní bariér osamelosti a nadväzovaní kontaktov s neznámymi ľuďmi. Je vedecky dokázané, že majitelia domácich zvierat sa psychicky zotavujú rýchlejšie ako tí, ktorí žiadne zviera nevlastnia. Preto pre všetkých dlhodobo hospitalizovaných pacientov sú, podľa uvedenej autorky, návštevy zvierat veľmi ozdravujúce. Pacienti psov hladkajú, vyrozprávajú sa im a ešte aj po ich odchode sú dlho mysľou s týmito milými bytosťami, ktoré im nič nedohovárajú, ale im svojou prítomnosťou spríjemňujú pobyt.
Aj pred plánovaním často bolestivých rehabilitačných zákrokov môže prítomnosť zvieraťa stlmiť strach pacienta, najmä preto, že pacient sa zaoberá zvieraťom, ktorého celkový vzhľad a láskyplný pohľad spôsobí psychické uvoľnenie a ľahšie prekonávanie bolesti.
Medzi najčastejšie telesné postihnutia, resp. poruchy motoriky patrí Detská mozgová obrna. Ide o poruchu mozgovej regulácie hybnostu, ktorej hlavným príznakom je obmedzenie vedomej motoriky. Porucha je sprevádzaná množstvom telesných nápaditostí: spomalené pohyby, deficit extenzorov v bedrovej oblasti, kontrakcia adduktorov stehien, sklon ku chôdzi po špičkách a pod. .Okren spastických prejavov sa pri DMO vyskytujú tzv. ataktické poruchy, teda poruchy koordinácie jednotlivých svalových skupín, znížený svalový tonus, kognitívne obmedzenie a cerebrálne záchvaty.

Zlepšiť pohyblivosť ramena:Zlepšiť zručnosť:Plazenie:Zručnosť vozíčkára:Zlepšiť kvalitu chôdze:Udržať rovnováhu:Zlepšenie komunikácie: -pacient sedí na stoličke a hľadí psa, ktorý je postavený pred ním na stole-dieťa sedí na schodíku, alebo na detskej stoličke a hľadí veľkého psa, ktorý je postavený pred ním-pacient hádže loptu psovi, alebo hladí zviera dlaňou na pstihnutej strane-pacient kŕmi psa malými granulami, ktoré vyberá z nádobky-pacient otvára a zatvára nádobu s uloženými potrebami pre psa-dieťa sa plazí ku psovi, ktorý je posadený na viditeľnom mieste-pacientovi umiestnime malého psa do lona a pacient tlačí koleso na určené miesto cez prekážku-pacient príde za pomoci ošetrovateľa ku psovi, ktorý stojí, alebo sedí niekoľko krokov pred ním. Zohne sa k nemu, pohladí ho a vráti sa na pôvodné miesto-pacient samostatne stojí pri stole a češe alebo hladí psa, ktorý je na stole umiestnený.-terapeut prevádza pravidelné návštevy so psom u pacienta v ťažkej depresii, ktorý nekomunikuje s okolitými ľuďmi. Po niekoľkokrát opakovaných návštevách psa u pacienta sa sleduje vzbudenie záujmu. Najskôr pacient prehovorí ku psovi, neskôr sa bude zaujímať o okolie.

 

Martin Šipkovský

***ÚVOD***