CHAMPION BADI ANGMUS
CANISTERAPEUT
A BULLMASTIFF
Som chovateľom bullmastiffa menom Badi Angmus. Zúčastňujem sa s ním väčšiny výstav na Slovensku. Už od šteňaťa vynikal nesmierne kľudnou a vyrovnanou povahov, čo ma na ňom fascinovalo. Pri stretnutiach s ďeťmi vždy pôsobil kľudne a vyrovnane. Nerobilo mu problém maznať sa s akýmkoľvek dieťaťom, ale aj dospelým. Vedel si získať ich priazeň . Vždy sa tešil, ak ho niekto začal škrabkať, či hladiť. Nevadilo mu ani ťahanie za uši, či tulenie sa detí, ktoré nikdy predtým nepoznal. Preto som začal hľadať spôsob, ako tieto jeho výnimočné vlastnosti ďalej využiť.
Začal som sa pohrávať s myšlienkou vyskúšať ho ako psa-terapeuta . Na výstave
psov som sa stretol s pani Ing. Janou Fulierovou, ktorá využívala svojho psa
Samojeda YOSHIHO na canisterapiu. Vysvetlila mi v čom spočíva výcvik psa-
terapeuta, aké by mal mať vlastnosti, povahu a čo to všetko obnáša . Vedel
som, že mám doma jedinečného psa, ktorý je vhodný na takúto prácu. Začali
sme navštevovať prostredie, kde sa kulminovalo viac detí. Badi si hneď získal
ich priazeň. Bolo vidieť, aký bol nadšený a že sa mu táto práca páčila. Skontaktoval
som sa s pani Janou Hajrovou, predsedníčou Slovenskej asociácie psov- terapeutov,
ktorá ma pozvala na stretnutie chovateľov psov-terapeutov, ktoré bolo spojené
so špeciálnym testovaním charakterových vlastností psa-terapeuta. Dňa 12.juna
2004 sme sa zúčastnili na teste povahy psa terapeuta ,ktorá sa konala v Prievidzi.
Danú skúšku sme zvládli na výbornú a môj pes GCH BADI ANGMUS sa stal prvým Bullmastiffom- canisterapeutom na Slovensku .
No toto je len prvý krok k náročnej a zodpovednej práci psa-terapeuta. O ďaľšom pôsobení môjho psa GCH BADIHO ANGMUSA v tomto odbore Vás budem ďalej informovať. Držte nám palce.
Martin Šipkovský
*****ČLÁNKY O CANISTERAPII*****
***canisterapia v matrskej škôlke***
***canisterapia foto príbeh***
PES
TERAPEUT:
Táto predstava ešte stále naráža v mysliach mnohých ľudí na predsudky, ktoré vychádzajú z negatívnych, alebo vôbec žiadnych skúseností so psami. Ťažko presvedčíme človeka, ktorý psíka nikdy nemal /alebo má nejakú zlú skúsenosť/, o jeho pozitívnom vplyve na človeka. Pritom je ale zrejmé a vedecky dokázané , že prítomnosť zvierat, starostlivosť o ne , pôsobí na ľudí veľmi pozítívne. Pes , ako spoločník a priateľ človeka, mu svojou prítomnosťou pomáha odstraňovať rôzne bariery, je partnerom k rozhovoru i prechádzke, vypočuje si vás a na druhej strane ani nekritizuje , ani sa neposmieva. Obrovskému množstvu ľudí chýba práve takýto vďačný partner na rozhovory, v ktorých by si svojou spoveďou ujasnili rôzne dôležité otázky, ktoré ich v živote trápia.
U detí pes uspokojuje ich citové potreby, umožňuje rozvinúť potrebu telesného kontaktu a nežnosti prostredníctvom hier, maznania a hladenia. Rozvíja detskú fantáziu. Keďže pes nie je "dospelý" , funguje akoby bol "súrodenec" , teda niekto, kto je schopný porozumieť dieťaťu. Tým prispieva k psychickej rovnováhe detí a pomáha pri riešení konfliktov. Podľa veku dieťaťa vždy rozvíja a pozitívne pôsobí na rôzne postoje k životu, či už plní výchovnú funkciu /spolupráca v kolektíve, tímové cítenie / u detí predškolského veku, alebo rozvíja schopnosti postarať sa zodpovedne o svojho psíka /vo veku 8-12 rokov/ . Pokračuje to štádiom, kedy je pes "vychovávateľom" , dieťaťu dovoľuje s ním cvičiť a vychovávať ho /nad 12 rokov/.
Veľmi dôležitým partnerom je pes pre starších ľudí, ktorí veľmi trpia pocitom osamelosti a zbytočnosti. Tu im pes pomáha nájsť zmysel života, uspokojuje potrebu starať sa o niekoho, je spoločníkom pri rozhovoroch a prechádzky s ním výrazne zlepšujú psychickú i fyzickú kondíciu človeka. Pes rozvíja i komunikačné schopnosti v komunitách starších ľudí, nehovoriac už o obrovskom podiele lásky, ktorú rozdávajú.
Pre postihnuté deti i starších ľudí je
pes obrovským zdrojom pozitívnej energie, podnetom k pohybu a učiteľom komunikácie
/v oblasti fyzioterapie a logopédie/ . Umožňuje im rozvíjať svoje schopnosti
fyzické i duševné tým, že sa oňho starajú, vychovávajú ho, češú, kŕmia, hladia.
Snaha pohladiť psíka, či dať mu odmenu, napomáha rozvoju jemnej motoriky,
snaha ho osloviť, privolať, či dať mu povel, napomáha rozvoju komunikatívnosti.
Pes je pre týchto ľudí spojovníkom s vonkajším svetom, bránou k ostatným ľuďom.
Pes je jednoznačne terapeut - liečiteľ. Má obrovský dar pomáhať.
PES VHODNÝ PRE CANISTERAPIU
Nedá sa hovoiť o plemenách, určených na canisterapiu a naopak o plemenách, nevhodných pre túto činnosť. Jedná sa jednoznačne o jednotlivcov daných plemien, o ich povahové i fyzické danosti. Dobrým canisterapeutom môže byť rovnako retriever, ako leonberger, bullmastiff, malamut, rottweiler, nemecký ovčiak či kríženec.
Budeme teda vždy hľadať pre toto
poslanie vhodného jedinca. Bude to tvor milujúci ľudí bez obmedzenia, žiadny
obranár, absolútne nie agresívny typ. Nesmie byť zákerný, nervózny ani bojazlivý.
Bude dobrácky, pokojný, spoľahlivý a poslušný.Bude mať kľudnú a vyrovnanú
povahu. Bude v dobrej fyzickej kondícii, pretože práca terapeuta je nesmierne
náročná a kladie veľké nároky na fyzickú kondíciu a psychiku psa. Psovod musí
vždy dávať pozor na pohodu psa v styku s klientom pri terapii a ak by bol
príliš unavený, umožniť mu odpočinok. Stretnutia v canisterapii bývajú totižto
pre psíka psychicky veľmi náročné, pes veľmi citlivo reaguje a zachytáva osobnosť
človeka, ktorého "lieči" , berie časť problémov klienta na seba,
čo ho naozaj vyčerpáva.
Pokiaľ sa chceme venovať canisterapii, je dobré toto zvážiť už pri výbere
šteniatka, hľadáme pokojné, nebojácne, priateľské šteniatko, odpovedajúce
povahe popísanej vyššie. Potom ho postupne na jeho úlohu pripravujeme, zvykáme
ho na rôzne miesta, ľudí i situácie. Napriek tomu, canisterapeutom sa môže
stať i pes dospelý, predtým na takúto činnosť necvičený.
Musí mať zvládnuté návyky poslušnosti a mať vyrovnanú povahu. Bude len potrebné, aby zložil skúšku a aby sa so svojím pánom doučil nové postupy dôležité pre konkrétnu oblasť terapie, individuálnej či skupinovej.
TÍMOVÁ PRÁCA
Canisterapia je skutočne tímová práca.
Pes samotný bez dobrého psovoda nemôže naplno rozvinúť svoje schopnosti. Práca
psa je závislá na práci psovoda. Tento musí mať na pamäti, že pes vycíti jeho
rozpoloženie, náladu, problémy a potom nebude schopný sústrediť sa na klienta.
Psovod preto musí byť vyrovnaný, kľudný, musí vôkol seba šíriť dobrú náladu
a pokoj v akýchkoľvek situáciách. Hlavne pri práci s telesne či duševne postihnutými
ľudmi nie je núdza o prekvapivé a nečakané situácie, s ktorými sa psovod musí
vedieť v kľude vysporiadať. Psovod musí pripraviť psovi-terapeutovi také prostredie,
v ktorom sa tento cíti dobre a nič ho nevyrušuje od svojho poslania. Psovod
by mal mať základné vedomosti z tej oblasti, v ktorej praktizuje canisterapiu,
ak teda napríklad pôsobí v špeciálnych školách, mal by vedieť ako funguje
vyučovanie na hodinách , aby nepôsobil ako rušivý faktor.
Spektrum využitia psov v canisterapii je skutočne veľmi široké a neustále
pribúdajú nové oblasi využitia ich pozitývneho vplyvu . Podľa typov zariadení
a vplyvu prostredia na klienta je možné prevádzať canisterapiu doma v rodine,
v ústavnom zariadení, vo vzdelávacom zariadení/školy/, v zdravotníckom zariadení
/nomocnice/. Pes môže byť súčasťou takéhoto zariadenia, alebo môže na sedenia
dochádzať so svojím psovodom. Podľa diagnózy môže pes terapeut napomáhať pri
postihnutiach fyzických, mentálnych, zmyslových alebo psychických /mozgová
obrna, mentálne retardovaní ľudia, autisti, epileptici, rôzne telesné postihnutia,atď./,
alebo len pomáhať riešiť odchýlky v chovaní, či následky rôznych traumatických
zážitkov /šikanované alebo zneužívané osoby, závislosti na návykových látkach,
automatoch a podobne /. Ďalšou dôležitou oblasťou canisterapie je pomoc starším
osamelým ľuďom.
Od polovice 70-tych rokov funguje v USA program zameraný na starostlivosť
odsúdených väzňov o zvieratá, kedy si odsúdený musel dobrým správaním vyslúžiť
možnosť starať sa o zvieratko. Následne sa výrazne zlepšuje spolupráca, medziľudské
vzťahy a znižuje sa počet násilných činov.
Úplne novou oblasťou canisterapie je pomoc v špeciálnych školách napríklad
pri deťoch s poruchami pozornosti a hyperaktivitou, kedy pes pôsobí ako motivačný
faktor pre tieto deti. Deti psíkovi čítajú, kreslia, počítajú pre neho. Za
odmenu sa môžu so psíkom hrať, starať sa o neho.
Na Slovensku bola založená Slovenská asociácia psov - terapeutov, občianské
združenie, ktoré sa snaží canisterapiu spropagovať a predstaviť širokej verejnosti.
Každý, kto by mal záujem podstúpiť so svojím psíkom takúto skúšku a využiť
jeho krásu a nekonfliktnú povahu v pomoci chorým a postihnutým ľuďom, má možnosť
stať sa členom tohto združenia.
Viac informácii: Jana Hajrová, Slovenská asociácia psov - terapeutov, hajrova@yahoo.com
, hajrova@szm.sk
Autorka : Ing Jana Fulierová
VYUŽITIE PSOV V ONKOLÓGII
Štúdia psov vo vlastníctve zdravotne postihnutých osôb dokázali, že významnú úlohu pre svojho pána zohráva jeho spoločník pes, vďaka ktorému sa cítia aj ťažko telesne postihnutí samostatnými. A NIELEN TO! Pes dokáže dokonca vycítiť u človeka nebezpečenstvo blížiaceho sa záchvatu, alebo uozorniť na výskyt vážneho ochorenia už v rannom štádiu. Svedčí o tom nasledovná dokumentácia zo zahraničných štúdií, ktorá dokazuje, že pes môže byť dôležitý pri záchrane života mnohých pacientov. UVÁŽTE SAMI!
Pred niekoľkými rokmi popísali dvaja britskí lekári v časopise LANCET prípad ženy, ktorá jedného dňa objavila na svojej nohe malú škvrnku. Všimol si to taktiež jej pes doberman, ktorý znamienko na koži so záujmom prehliadal a očuchával. Zo začiatku tomu venoval len niekoľko minút denne, ale neskôr sa jeho správanie zmenilo: pes akoby sa pokúšal túto čiastočku z tela svojej pani vyhryznúť. Toto správanie ženu nakoniec tak znepokojilo, že sa rozhodla škvrnku pozorovať s väčšou pozornosťou. Keď zistila, že škvrnka sa zväčšuje a mení farbu, rozhodla sa navštíviť lekára. Diagnóza bola neradostná: RAKOVINA KOŽE. Lekárska pomoc však našťastie prišla v pravú chvíľu. Zhubný proces bol včas zachytený a podarilo sa ho úplne zlikvidovať.
Americký dermatológ Dr. Armand Cognetta, vykonávajúci svoju prax na Floride, znepokojený rastom počtu ochorení na rakovinu kože, hľadal v odbornej literatúre práce, zaoberajúce sa problematikou včasného stanoviska diagnózy kožných nádorov. Objavil pritm článo, ktorý popisoval prípad dobermana a jeho pani. Po jeho prečítaní došiel k názoru, že choroba môže mať špecifické pachové znaky ľudskými zmyslami nepostrehnutelné a nezistitelné ani lekárskymi prístrojmi. Môže ich však zaznamenať špeciálne cvičený psí nos. Rozhodol sa svoju myšlienku overiť. Za tým účelom nadviazal spoluprácu s inštruktorom cvičiacim psy pre potrebu polície v Talahasse v štáte Florida. K experimentu bol vybraný George, 6-ročný bradáč, zaslúžilý hľadač narkotík a výbušnín. Po krátkej rekvalifikácii v laboratóriu pes nastúpil do práce v nemocnici. Dnes obchádza lôžka chorého a kladie mu labku prene na miesto, kde n koži dochádza k zmenám rakovinového pôvodu. Ako odmenu dostáva sušienku. Ešte nikdy sa nezmýlil a ani sa nepokúšal získať odmenu, keď mal preds sebou zdravého človeka. O neobvyklé schopnosti brdáča Georga prejavil záujem Patric Riley, zaoberajúci sa štúdiom bunečnej patológie, ktorý tvrdí, že bunky, u ktorých dochádza k chorobným zmenám, vydávajú vždy špecifickú vôňu. Iné pachové znaky má diabetes, iné brušný týfus. Pes vycíti tieto zmeny pravdepodobne na samom počiatku.
EPILEPSIA
Myšlienka na psa, ktorý môže byť trénovaný pre niekoho, kto má epilepsiu, aby ho včas varoval pred záchvatom, môže znieť neskutočne, ale realita je osvedčená.
Jedine vďaka Ruperovi, škótskemu ovčiakovi môže pani Tony Brownová - Criffitová viesť pomerne normálny život. Už niekoľko rokov trpí epilepsiou. Vždy mala obavy vychádzať z domu, aby ju záchvat nezastihol niekde na verejnosti. Pred rokom vstúpil do jej života Ruper, špeciálne preškolený policajný pes, ktorého predchádzajúcou profesiou bolo odhaľovanie narkotík. Zhruba hodinu pred každým záchvatom epilepsie Ruper vycíti nadchádzajúce nebezpečenstvo a dá svojej pani signál: tak dlho sa jej točí okolo nôh a nňučí, až jeho pani pochopí, že sa blíži epileptický záchvat a môže tak urobiť potrebné opatrenia. Je nepochybné, že pes svojím mimoriadne citlivým nosom dokáže rozpoznať pachové znaky choroby, ato v tak včasnom štádiu, kedy človek ešte žiadne potiaže nepociťuje.
PRÍBEH SALLY
Potom, ako Sally videla jedného psa v akcii počas dňa otvorených dverí Britskej asociácie epileptikov, rozhodla sa, že si podá prihlášku, aby mohla vlastniť takého psa. Bola unesená sučkou Starr /hviezda/. Sally povedala: "Keď som bola na dni otvorených dverí, mala jedna pani záchvat. Pes ju varoval neprestajným štekaním a ona bola schopná odísť včas do pohodlnej miestnosti a prečkať tak svoje malé nešťastie."
Odkedy mám svoju "Hviezdu" , zmenil sa môj život o 100%. Predtým som nikam nemohla ísť sama. Musel vždy ísť niekto so mnou, inak som zostávala doma. Na druhý týždeň, ako som mala Hviezdu, vzala som ju so sebou do mesta. Keď som vošla do jedného veľkého obchodného domu, Hviezda začala na mňa šteka, bolo mi to čudné. Vedela som, že som mala záchvat už predtým a bola som si istá, že sa nezopakuje. Ale sučka neprestajne na mňa štekala, tak som nakoniec vysvetlila situáciu personálu obchodu a oni mi priniesli stoličku. Mala pravdu, záchvat som prečkala v bezpečí. Vôbec neviem pochopiť, čím to je, že Hviezda vycítila blížiaci sa záchvat, ja som nikdy nemala ani len poňatia, aký znak by ma mohol upozorniť, že príde môj záchvat, ale ONA TO VEDELA!
Podobná situácia nastala v iný deň, keď som chystala manželovi obed. Hviezda začala na mňa štekať. Nereagovala som, záchvat som predsa mala pred hodinou, a varila som ďalej. Ale Hviezda ma nenechala na pokoji pri mojej činnosti. Začala ma ťahať za nohavice, až som nakoniec všetko nechala tak, variče povypínala a šla si ľahnúť. Hviezda toľko naliehala a mala pravdu.
Minulý týždeň som bola preč, a pretože
som cestovala do zahraničia, musela som hviezdu nechať doma. Veľmi mi chýbala.
Pristihla som sa, že som bola veľmi ustráchaná. Nemala som svojho pomocníka
pri sebe, aby ma varoval a strávila som celý týždeň v obavách, že dostanem
záchvat a nebudem na to pripravená.
V mojej rodine už predtým boli psy, ale toto je prvý pes, o ktorom môžem povedať,
že je môj. Hviezda a ja chodíme na prechádzky. Hviezda sa veľmi rada hrá.
Teraz viem, že bz som nevedela bez nej žiť. Zmenila môj život.
FOTKY Z PRIEVIDZE, KDE SA KONAL DŇA 12.JÚNA.2004 TEST POVAHY CANISTERAPEUTOV
